THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Keď počet recenzií, ktoré ste napísali počas „kariéry hudobného publicistu“, už nejaké roky predstavuje štvorciferné číslo, tie ďalšie zo seba dusíte len sťažka. Plus nie ste žiadny workoholik a určite sa úporne nesnažíte týmito písačkami zapísať do nejakých dejín. Tak vám aj slušné veci skysnú na disku tak dlho, až je vám z toho kyslo na duši. Upratal som teda, tie nahrávky si to zaslúžia, po dlhom čase sa vyskytol deň, kedy som si povedal „fajn, dnes by to šlo“. (Nie, nemyslím na to, že by som sa v budúcnosti polepšil.)
Nespomenúť aspoň pár vetami túto nahrávku by bola vyslovene škoda. BLOODPHEMY, kvinteto z holandského Amersfoortu, je na scéne od roku 2000 a v súčasnej zostave sú aj hudobníci, ktorí hrali napríklad v PLEURISY, NEOCAESAR, HOUWITSER alebo SINISTER. Ich najnovší, v poradí piaty album vyšiel v novembri minulého roka a prináša osem skladieb drviaceho a šťavnatého death metalu, úspešne prekračujúceho hranice BDM tam, kde znie trochu ako DYING FETUS v najrýchlejších momentoch, bez zasekávačiek, ale zato groovy. Sme v Holandsku, ktoré dlhodobo patrí medzi deathmetalové veľmoci a tak kapela svoje korene rozhodne nepopiera. Nehrá sa tu priveľmi prešpekulovaná technika, skôr priamočiare a kruté, agresívne rúbačky v štýle tých extrémnejších domácich klasikov, ku ktorým k vyššie spomenutým spolkom možno pridať aj PROSTITUTE DISFIGUREMENT. Priestor dostanú takisto zaujímavé vyhrávky, párkrát až orientálneho rázu, melódie a ponuré atmosférické momenty. Celkovo teda vybrúsený, chytľavý a nenudiaci kov smrti, skôr v duchu 90. rokov, ale žiadny antikvariát.
https://www.metal-archives.com/bands/Bloodphemy/10901
https://non-serviam-records.bandcamp.com/album/dawn-of-malevolence
Ako vidím, deathmetalisti zo švédskeho Uddevalla mali aj s predošlou nahrávkou, EP z roku 2022 (https://www.metalopolis.net/Articles/9816/Zabudnute-z-minuleho-roku/) , tak trochu smolu a dostali sa až do článku, v ktorom som „upratoval“. Ich prvý dlhohrajúci album vyšiel ešte na jar minulého roku a táto päťka ostrieľaných muzikantov s históriou pôsobenia vo viacerých skupinách zvučných mien pohybujúcich sa v teritóriách death, resp. death/black metalu predvádza v jedenástich nových skladbách celkom impozantné veci. Novinka nemá ani 32 minút, stopáž pod tri minúty nie je u skladieb ničím výnimočným, na poslucháča sa valí nárez bez zbytočného zdržiavania sa ozdobami, zvoľneniami či náladovkami. Bez milosti sa ženie neľútostný hudobný masaker, v ktorom starý švédsky a nesmrteľný kov smrti ožíva pre nové tisícročie. Šťavnatý zúrivý klasický death metal, ale podaný tak, že použiť prívlastok „brutálny“ vlastne ani nie je mimo misu. Takto kedysi šokovali VOMITORY, keď po debute znejúcom trochu ako „s krížom po funuse“ vydali „Redemption“.
https://www.metal-archives.com/bands/Death_Reich/3540490318
https://non-serviam-records.bandcamp.com/album/disharmony
Šuflíky zrejme vypratávali aj baltimorskí death/grindoví titani MISERY INDEX. Materiál na EP z apríla minulého roka totiž zo všetkého najviac pripomína pozostatky z nahrávania albumu „Complete Control“ z roku 2022. Nová je tu len titulná a zároveň úvodná skladba, nasleduje cover „Supposed To Rot“ od ENTOMBED a zvyšok tvorí inštrumentálna verzia „Infiltrators“ a demoverzie „The Eaters And The Eaten“ a „Complete Control“. Báť sa toho netreba, MISERY INDEX sú stále vo forme a ich nárez sa nemá ako prejesť, kope, je chytľavý, všetko ako má byť, akurát že je to nahrávka asi len pre tých, ktorí od svojich favoritov musia mať úplne všetko. (Skalného fanúšika AGATHOCLES poznáte podľa toho, že má pri svojom malom domčeku pristavenú veľkú stodolu.)
https://www.metal-archives.com/bands/Misery_Index/2417
https://miseryindex.bandcamp.com/
Myslel som si, že prišiel promáč kolumbijského black metalu, ale nie, ten sa volá DANTALIAN. Toto je päťčlenná skupina z mesta Vigo v Galícii na severozápade Španielska a existuje už od roku 2004. „Fatum“ zo septembra minulého roka je ich deviatym abumom, máme teda dočinenia s ostrieľanými hudobníkmi, ktorí pri hraní ani skladaní o nejakú vlastnú neschopnosť nezakopávajú. Osemskladbový materiál je určený v prvom rade blackmetalovým fanúšikom, nie však len im. DANTALION v začiatkoch hrali death/doom metal a niečo z týchto základov sa u nich zachovalo dodnes. Hlavne pokiaľ ide o atmosféru naplnenú bolesťou, zúfalstvom, zmarom, smrťou, depresiou, samovražednosťou, skrátka vecami, ktoré vás môžu pohltiť tak, že si ani nestihnete povedať „ale tak zase až toto som nechcel...!“ Náladový, výbušný a melodický ponurý extrémny metal, z búrlivých vírení prepadajúci sa k melanchólii, s uboleným i divokým revom, harmóniami vášne i osudovosti, ktorý sa našťastie prehnane neoddáva dekadentne slastnému utápaniu sa v tragickej beznádeji ako čilskí WINDS OF TRAGEDY, ani nemáte pocit, že počúvate totálnych pacientov, ktorým niet pomoci, čo sa stáva pri SILENCER. Ak vás baví dramatický, neradostný atmosférický temný metalový uragán, DANTALION by vám mohli zafungovať.
https://www.metal-archives.com/bands/Dantalion/46795
https://dantalion.bandcamp.com/album/fatum
Fanúšikovia nórskych blackmetalových spolkov KEEP OF KALLESIN, VREDEHAMMER alebo COR SCORPII by mali zbystriť pozornosť, práve tieto mená sa spolu s viacerými ďalšími objavujú v zozname aktuálnych i predošlých pôsobísk členov trondheimskúho kvinteta NEXORUM. To je na scéne od roku 2019 a pred rokom v máji vydalo u Non Serviam Records svoj už druhý album. „Tongue Of Thorns“ sa s istotou pohybuje na hranici death a black metalu a deväť skladieb na ňom si zaslúži pozornosť už len za to, ako si najprv poviete, „no, death/black zo severu, nič nového, takých nahrávok som už počul“, ale po viacerých kolách tohto trištvrtehodinového temného kotúča sa až čudujete, ako sa mu podarilo „rozkvitnúť“. Hudba pôsobí dojmom mohutnosti, drvivej majestátnosti a je správne ponuro útočná, veľký priestor však ponecháva chladnej atmosfére a harmóniám, s ktorými niekedy vyznieva aj ako taká „urastenejšia“ verzia DISSECTION. Ak vám KEEP OF KALLESIN pripadajú príliš vzdušne melodickí, BEHEMOTH sú pre vás v súčasnej podobe už priveľké „teátro“ a chcete to predsa len aj dosť deathmetalové, po tomto albume sa vám siahnuť oplatí.
https://www.metal-archives.com/bands/Nexorum/3540463900
https://nexorum.bandcamp.com/
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.